05.06.2024
Obec Horné Naštice leží vo východnej časti okresu Bánovce nad Bebravou v nive riečky Radiša. Z hľadiska širších územných vzťahov je súčasťou Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Základná charakteristika obce Horné Naštice
Kód obce: 542920
Názov okresu: Bánovce nad Bebravou
Názov kraja: Trenčianský
Štatút obce: obec
PSČ: 956 41
Telefónne smerové číslo: 38
Prvá písomná zmienka o obci - meste - rok: 1295
Nadmorská výška obce - mesta v m: 237
Celková výmera územia obce [m2]: 8 565 401
Nadmorská výška stredu obce je 237 m.n.m. V porovnaní s ostatnými obcami Slovenska patrí medzi slabo zaľudnené obce. Celková plocha katastra je 8,56 mil. m2.
Obec (Nesthe) sa ako súčasť majetkov hradu Uhrovec spomína v r.1295, v.r. 1295-1321 patrila Matúšovi Čákovi, po jeho smrti sa stala kráľovským majetkom. V 18.stor. tu stál stoličný vojenský dom, v ktorom boli ubytovaní dôstojníci cisárskej armády. V obci sa narodil známy divadelný a filmový herec Ľ. Jakubóczy a pôsobil tu významný kultúrno-výchovný pracovník M. Országh. V katastrálnom území obce sa eviduje niekoľko archeologických lokalít a predpokladá sa výskyt ďalších. Na území obce sa nenachádzajú žiadne pamiatky evidované v ÚZKP SR, objekty navrhované na zápis do ÚZKP SR, ani objekty dotvárajúce historické prostredie, charakterizované ako objekty pamiatkového záujmu. Územie obce, ani jej časti nie sú vyhlásené za pamiatkovo chránené. Objekty, ktorých prítomnosť môže obci napomôcť k zvýrazneniu vlastnej identity a môžu byť vyhlásené za miestne pamätihodnosti: kaplnka Lurdskej P. Márie v pseudorománsko-gotickom slohu z 2.pol. 19.stor., ktorá je jednoloďová s polygonálnym uzáverom presbytéria a vstavanou vežou, loď zaklenutá pruskou klenbou, veža s ihlanovou strechou, v interiéri kostola sa nachádza oltár P. Márie; kamenný trojičný stĺp z pol. 19.stor.; zvonica; prícestné sochy; pamätník SNP; pamätná tabuľa na kultúrnom dome – Jakubóci, herec; obytný dom s výškou – ľudová architektúra; bývalá ľudová škola, teraz MŠ.
Vymedzenie územia
Obec leží v bánovskom výbežku sprašovej Nitrianskej pahorkatiny, na dolnom toku potoka Radiša. Kataster má pretiahnutý tvar v smere sever - juh a susedí s k.ú. Dubnička na severe, na severovýchode s k. ú. Žitná-Radiša, na východe s k.ú. Uhrovec, na juhu a juhovýchode s Miezgovcami, na západnej strane s k. ú. Bánovce nad Bebravou a na severozápade s obcou Prusy. Katastrálne územie obce zaberá plochu 857 ha. Najväčší podiel v katastrálnom území má lesná pôda – 52%, orná pôda zaberá 31% územia, zastavané plochy a nádvoria 4%, trvalé trávnaté plochy 4%, záhrady 3%, vodné 1% a ostatné plochy 1%. Územie obce je pomerne riedko osídlené – 49 obyvateľov/km2. Priemerná hustota osídlenia okresu Bánovce nad Bebravou je 83 obyvateľov/km2. Chotár sa nachádza na pahorkatine, rozčlenenej úvalmi a výmoľmi, tvoria ho treťohomé usadeniny, pokryté sprašovými hlinami. Pozdĺž toku je chotár odlesnený, inde sa nachádzajú dubovohrabové lesy. V katastri obce sa nachádzajú illimerizované pôdy. Juhozápadným okrajom je obec kontinuálne primknutá k Bánovciarn nad Bebravou, stredom obce prechádza štátna cesta III/05041 do Uhrovca. K.ú. obce je výškovo členené v rozpätí cca 212 - 361 m.n.m., stred obce má výšku 230 m.n.m. Z hľadiska administratívnych štruktúr je obec súčasťou Trenčianskeho samosprávneho kraja a okresu Bánovce nad Bebravou. Obec je súčasťou mikroregiónu Bánovecko a Uhrovská dolina.
Geomorfológia
Oblasť je obklopená je obklopená na juhu pohorím Tribeč, severnú časť územia tvoria Strážovské vrchy a ich tri oddiely: Zliechovská hornatina, Nitrianske vrchy a Malá Magura. Juhovýchodnú časť územia tvorí pohorie Žiar. Na juhu územia sú dve chránené krajinné oblasti, a to Ponitrie a Strážovské vrchy, ďalej 5 národných rezervácií a mnohé ďalšie maloplošné chránené územia. Obec je súčasťou severnej časti Podunajskej pahorkatiny (Nitrianskej sprašovej pahorkatiny), ktorá patrí medzi neogénne panvy. Nadmorský výška okolia obce je v rozmedzí od 210 do 533,1 m.n.m. Najvyšší vrch v bezprostrednej blízkosti obce je Lipový brod s výškou 303 m.n.m., nachádza sa severne od obce. Najvyšším vrchom oblasti je Jankov vŕšok.
Geologické pomery
Oblasť, v ktorej obec Horné Naštice leží, patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, provincia Západné Karpaty, ktoré patria do podsústavy Karpaty, ktoré sú súčasťou Alpsko - himalájskej sústavy. Na severe územia prevláda tzv. reliéf nekrasových planín s pozitívnymi morfoštruktúrami – hrásťami a diferencovanými blokmi. Zvyšok územia možno z geomorfologickej stránky charakterizovať ako reliéf kotlinových pahorkatín s výrazne negatívnymi morfoštruktúrami. Zastúpené reliéfne typy – od severu a západu: pahorkatina mierne členitá, vrchovina stredne členitá, pahorkatina silne členitá, rovina nerozčlenená. Podľa geotektonického vývoja a geologickej stavby je možné rozčleniť územie na dve jednotky: jadrové pohoria a vnútrohorské panvy. Jadrové pohorie je zastúpené Považským Inovcom. V jeho kryštalinickom jadre vystupujú na povrch granitoidné horniny a kryštalické bridlice. Na tieto jednotky boli počas kriedového vrásnenia nasunuté príkrovy tvorené prevažne mezozoickými komplexami, v ktorých prevládajú rôzne typy vápencov a dolomitov. Geologickú stavbu pohoria dotvárajú početné zlomy, v ktorých sú horniny intenzívne porušené. Mezozoické vápencové a dolomitové komplexy sa vyznačujú dobrou puklinovou priepustnosťou a vysokou transmisivitou. V týchto komplexoch sú kvalitné podzemné vody, vhodné na zásobovanie obyvateľstva. Vnútrohorská panva je na tomto území zastúpená Podunajskou nížinou. Kvartérne sedimenty v tejto časti územia majú obdobný charakter ako v jadrových pohoriach. Najväčšie zastúpenie majú sprašové sedimenty a fluviálne náplavy, ktoré na niektorých miestach dosahujú mocnosť 5-15 m. V ich podloží sa často vyskytujú terasové štrky alebo piesčito - štrkové sedimenty. Na geologickej stavbe oblasti sa podieľajú všetky stratigraficko-litologické jednotky Západných Karpát. Najstaršie horniny v povodí predstavujú predprvohorné hĺbinné a žilné magmatity - biotické granodiority, kremene, diority, biotické granity ale aj ruly, svory, fylity, ktoré budujú jadrové pohoria Tríbeča a Považského Inovca, pohoria Žiar a Strážovské vrchy. Druhohornú obalovú sériu tvoria spodnotriasové arkózy, kremence a pestré bridlice. Plošne rozsiahlejšie sú zastúpené strednotiasové vápence a dolomity. Plošne menšie zastúpenie majú jurské vápence, tmavé bridlice, pieskovce a slieňovce. Krieda je zastúpená hlavne vápencami a slieňovcami, ktoré sú najrozsiahlejšie v oblasti Strážovských vrchov. Treťohorné sedimentálne horniny tvoria výplň Hornonitrianskej kotliny a Podunajskej pahorkatiny. Severné výbežky Podunajskej pahorkatiny (severovýchodne od Bánoviec) a oblasť Hornonitrianskej kotliny je tvorená paleocénno-eocénnymi zlepencami, pieskovcami a ílovcami. Podstatnú časť Hornonitrianskej, ale aj Podunajskej pahorkatiny tvoria hlavne mladoneogénne sedimenty, hlavne jazerné a slabobrakické íly, piesky, štrky a jazerné sedimenty v podobe pieskov a ílov. Neovulkanity predstavuje v povodí rieky Nitry pohorie Vtáčnik, ktoré je budované hlavne andezitmi a ich pyroklastikami. Najmladšie geologické obdobie zastupujú v území spraše a sprašové hliny, ktoré vytvárajú súvislé pokrovy v oblasti Hornonitrianskej kotliny, Podunajskej pahorkatiny v podobe spraší a sprašových hlín. Svahy a úpätia pohorí prekrývajú deluviálne sedimenty a pozdĺž rieky Nitry aj prítokov. Sú to hlavne nivné sedimenty s ílovito-hlinitými a štrkovitými fáciami. Množstvo vnútrohorských kotlín miocénneho veku v tomto regióne súvisí s dezintegračným trendom typickým pre tento útvar v alpidách. Významnú úlohu pri tvorbe tunajších kotlín (Hornonitrianska, Podunajská Pahorkatina), v Západných Karpatoch zohralo formovanie oblúkovitého tvaru Karpát, ktorého západný poloblúk predstavujú Západné Karpaty, a aktivizácia zázemia Tissie. Poloblúk Západných Karpát je výrazný najmä v neoalpínskych jednotkách vonkajších Karpát, a to vo flyšovom a bradlovom pásme. Prejavuje sa í v pásme jadrových pohorí (Považský inovec, Strážovské vrchy, Tríbeč). Tu je však priamo v strede poloblúka takmer klasická divergencia už starších paleoalpínskych štruktúr (priebeh osí niektorých paleoalpínskych jednotiek i čertovíckej línie) v smere SV - JZ s mladšími neskoroalpínskymi smeru Z - V. Poukazuje to na prekladanie osi vrásových štruktúr počas formovania poloblúka. V genetickej nadväznosti na tvorbu oblúka je vytvorenie početných zlomov, najmenej 2 párových systémov SV -JZ a SZ - JV i systému SJ a VZ, ktoré sa výrazne uplatnili v morfoštruktúrnej členitosti aj pri formovaní kotlín. Rozsiahlejšie panvy pri vnútornom okraji Západných Karpát nadväzujú na poklesy Tissie. Jej aktivizácia nastúpila už koncom eocénu sformovaním Juhoslovenskej panvy pri jeho severnom okraji. Pokračovala tvorbou malých kotlín pozdĺž viacerých oživených zlomov v miocéne a zvlášť výrazne sa uplatnila vznikom rozsiahlych priehybov v panóne. Intenzívne poklesy, ktoré podmienili vznik nížinných oblastí, predstavujú morfoštruktúrny kontrast zdvihu podstatnej časti Karpát. S rejuvenáciou Tissie a dezintegráciou kôry v miocéne v priľahlej časti vnútorných a sčasti aj centrálnych Karpát úzko súvisí vznik rozsiahlych neovulkanických pohorí.
